Správy a novinky zo sveta veľkoobchodu s oblečením

Veľkoobchod s oblečením

Veľkoobchod oblečenia je obchod vykonávaný vo veľkom či väčšom meradle, ktorý nie je primárne určený pre koncového spotrebiteľa (domácnosti, jednotlivé osoby). Môže ísť o obchod medzi priamymi výrobcami a ďalšími obchodníkmi alebo o obchod medzi špecializovanými obchodmi konkrétneho sortimentu (elektro, nápoje, stavebniny, oblečenie) a maloobchodníkov. Veľkoobchodné predajné jednotky potom najčastejšie zásobujú iná veľkoobchodné zariadenie alebo maloobchodnú sieť.

Strany veľkoobchodného predaja

Ide teda v prevažnej miere o obchod medzi jednotlivými podnikateľskými subjektmi na trhu (Business to business, B2B). Veľkoobchodné ceny sú vždy nižšie ako ceny maloobchodné, ktoré sú zvýšené o príslušnú maloobchodné maržu, tá tvorí faktický zisk koncové \"obchodné jednotky\". Táto marža musí pokryť dopravu do predajní, fixné náklady za miesto v obchodoch, uskladnenie, elektrinu, platy predavačov, v niektorých prípadoch aj prostriedky na podporu predaja (reklamy, \"regálovné\", ...). Zmluva veľkoobchodného dodávateľa a maloobchodného odberateľa je výhodná pre oba subjekty, pretože dodávateľ z nej získa istotu odbytu konkrétneho počtu svojich výrobkov (o ktorých ďalší osud sa de facto ďalej nemusí starať). Túto starosť o to, aby sa predmetný tovar predalo, preberá odberateľ, ten ho ale kupuje za veľkoobchodné ceny a rozdiel na ceny maloobchodné mu generuje výnosy.

Veľkoobchod oblečenia

Veľkoobchodné sklady mávajú zvyčajne podobu veľkých skladísk, skladov, úložísk surovín či prekladísk tovaru a materiálu, doplnenej o potrebné administratívne a prevádzkové zázemie. Niekedy bývajú doplnené o maloobchodnú predajňu určenú ako pre miestne obyvateľstvo, tak pre zamestnancov svojej firmy. Niektoré veľkoobchodné zariadenia môžu byť tiež spojená napr. s obchodnými Baliarne sypkých potravín, zariadeniami určenými pre sušenie zeleniny, dozrievanie ovocia (napr. banány), pražiarne orieškov, doplnkovú adjustáž tovar, apod vrátane ďalších doplnkových technických služieb (napr. doprava, logistika, manipulačná technika, údržba a pod).

Od maloobchodov sa veľkoobchody líšia nielen opticky (veľkoobchodné sklady nemusia vyzerať tak vábne ako maloobchodné predajne), ale tiež subjektom na strane kupujúceho a tiež charakterom samotnej transakcie. U typického \"skladového\" veľkoobchodu a najmä u drahšieho a špecifického tovaru je v podobe písomnej zmluvy, v ktorej má svoje záväzky nielen dodávateľ tovaru, ale aj jeho odberateľ, ktorý sa dopredu zaväzuje v prevzatia a uhradení určitého počtu tovaru v určitom termíne (na rozdiel od koncového zákazníka v maloobchode, ktorý si môže dovoliť kedykoľvek z obchodu \"vycúvať\"). Samotný objem odoberaného tovaru potom môže byť hybnou silou produkcie zo strany výrobcu, poťažmo celého výrobného reťazca (pozri aj push production a pull production).

História veľkoobchodu

Historicky boli prvé obchody (rádovo až tisíce rokov staré a vychádzajúce z predaja poľnohospodárskej produkcie a základných artefaktov) na maloobchodnej báze. Prechodu k veľkoobchodnému modelu umožnila až rapídny zefektívnenie výroby a (v prípade predaja poľnohospodárskych surovín) intenzifikácie poľnohospodárskej produkcie. O akomsi predchodcovi modelu B2B sa dá hovoriť už u remeselníkov, ktorí si materiál alebo pomôcky pre svoju prácu kupovali u iných výrobcov. Za vrcholného stredoveku postupne dochádza ku vzniku manufaktúr a rozvoja deľby práce a až v 20. storočí nasleduje (v jeho prvých dvoch dekádach) rapídny rozmach masovej výroby a od 70. rokov dochádza k intenzifikácii poľnohospodárstva. Samotné 20. storočia (vrátane konca storočia 19.) je potom v znamení rozvoja marketingu, reklamy a prostriedkov na podporu predaja.